EU Inc. - jedna spolocnost pre celu Europu. Co to znamena pre startupy a digitalnych tvorcov?

18. marca 2026 Europska komisia oficialnie predstavila legislativny navrh EU Inc. - paneuropskej pravnej formy spolocnosti, oznacovanej aj ako 28. rezim. Po rokoch diskusii, spravach Maria Draghiho a Enrica Lettu a lobingu zo strany startupoveho ekosystemu sa koncept posunul z fazy napadu do fazy prava. Pre europskych podnikatelov, vratane digitalnych tvorcov predavajucich cez Stripe, je to potencialne najdolezitejsia reforma od zavedenia eura.

Ale ako to s regulaciami EU byva, diabol sa skryva v detailoch.

Co je EU Inc. a aky problem riesi?

EU Inc. je volitelna, jednotna pravna forma spolocnosti dostupna vo vsetkych 27 krajinach Europskej unie. Nenahradzuje slovensku s.r.o., nemecke GmbH ani francuzske SAS - je to doplnkova moznost, preto nazov "28. rezim". Dnes startup, ktory chce posobit v 5 krajinach EU, musi zakladat separatne spolocnosti v kazdej z nich. Osobitni pravnici, uctovnici, registracne procedury a naklady. Podla udajov Europskej komisie stoji takato expanzia 50 000 - 150 000 eur v prvom roku. Pre porovnanie - startup v USA sa zaregistruje v Delaware za 400-900 dolarov a okamzite posobi v 50 statoch. Rozdiel je desiat- az tridsatnasob.

Presne tato priepast sposobuje, ze 30-40% europskych jednorozcov presunulo svoje sidlo do USA - predovsetkym do Delaware. Nie preto, ze Europa nema talenty ci napady, ale preto, ze podnikanie vo viacerych krajinach EU sucasne je absurdne drahe a komplikovane. EU Inc. to ma zmenit.

Co vieme s istotou

Navrh Komisie (COM(2026) 321) je uz verejny a konkrety su posobive. Zalozenie spolocnosti EU Inc. ma byt plne digitalne - bez notara, bez navstevy uradu, z akehokolvek miesta na svete, do 48 hodin, za maximalne 100 eur. Minimalny zakladny kapital je symbolicke 1 euro. Pre kontext: registracia s.r.o. na Slovensku vyzaduje minimalny zakladny kapital 5 000 eur, ucast notara a niekolko dni cakacej lehoty. Pri cezhranicnej expanzii problemy rastu exponencialne.

Namiesto registracie v kazdej krajine zvlast EU Inc. vyuziva jednotne rozhranie na urovni EU prepajajuce narodne obchodne registre (system BRIS). Udaje spolocnosti zadate raz. A nejde len o registraciu - valne zhromazdenia, zasadnutia predstavenstva, emisie podielov, prevody - vsetko prebieha digitalne. Regulacia vyslovne zakazuje clenskim statom vyzadovat doplnkove papierove formality.

Jednym z najprelomovejsich prvkov je EU-ESO - zjednotena schema opcii na podiely pre zamestnancov. Dnes ESOP-y funguju drasticky odlisne v roznych krajinach EU: v niektorych su vyhodne (Francuzsko), v inych su danovo penalizovane (Nemecko, Belgicko). EU-ESO zavadza zasadu, ze dan sa vymeruje az pri predaji podielov, nie pri ich ziskani. Eliminuje to absurdnu situaciu, ked zamestnanec musi zaplatit dan skor, nez ziskal akykolvek prijem. Navrh umoznuje aj flexibilne triedy podielov - vratane prioritnych podielov chranianych zakladatelov pred stratou kontroly. Tento mechanizmus je dobre znamy z Delaware, ale v Europe bol doteraz dostupny len ciastocne.

Ursula von der Leyen to zhrnula: "Any entrepreneur will be able to create a company within 48 hours, from anywhere in the European Union." Cielom Komisie je dohoda Parlamentu a Rady do konca roku 2026.

Draghi: Europa na seba uvaluje vlastne cla

Na pochopenie preco EU Inc. vzniklo prave teraz, treba sa vratit do februara 2025, ked Mario Draghi - byvaly prezident ECB a byvaly taliansky premier - publikoval vo Financial Times clanok, ktory sa stal manifestom zmien. Nazov hovori za vsetko: "Forget the US - Europe has successfully put tariffs on itself".

Draghi argumentuje, ze vnutorne bariery EU zodpovedaju clam na urovni 45% pre vyrobu a 110% pre sluzby - su to udaje IMF. Podla neho su tieto vnutorne bariery pre rast skodlivejsie nez akekolvek cla, ktore by USA mohli uvalit. Obchod medzi krajinami EU je mensi nez polovica obchodu medzi statmi USA - v plne integrovanej ekonomike nepredstavitelna situacia. Naklady na suhlad s GDPR znizili zisky malych technologickych firiem o 12%. A od roku 2009 do 2024 USA vlozilo do ekonomiky patkrat viac nez eurozona (14 bln eur vs 2,5 bln eur), co sa prejavilo dramatickym rozdielom vo vnutornom dopyte a investiciach do R&D.

Co je obzvlast dolezite pre tvorcov a podnikatelov predavajucich online, Draghi upozornuje na paradox: obchodna otvorenost Europy sa stala jej slabinou. Obchod ako percento HDP vzrastol v eurozone z 31% na 55%, zatial co v USA - z 23% na len 25%. Europa de facto zvysuje regulacne bariery v sektore, ktory tvori 70% jej HDP.

Draghi konci zaverom, ktory sa stal mottom celej reformy: "Both these shortcomings - supply and demand - are largely of Europe's own making. They are therefore within its power to change."

Co stale nevieme

Navrh je ambiciozny, ale zanechava vyznamne medzery - a prave v nich sa skryva riziko, ze EU Inc. zdieli osud predchadzajucich pokusov o harmonizaciu.

Najdolezitejsia neznama su dane. EU Inc. neharmonizuje dane - kazda krajina EU si zachovava plnu danovu suverenitu a spolocnost EU Inc. bude zdanovana podla prava krajiny sidla. Slovensko s 21% sadzbou dane z prijmov pravnickych osob sa tak moze stat relativne atraktivnou jurisdikciou, ale bez BEFIT (Business in Europe: Framework for Income Taxation), ktory sam ostal v rokovaniach, danova fragmentacia EU zostane najvacsim nakladom cezhranicnych operacii. Pre slovenskych podnikatelov, ktori uz teraz rieseia zlozitost danovych a uctovnych povinnosti pri medzinarodnom predaji, to znamena, ze EU Inc. zjednodusi pravnu formu, ale nezjednodusi dane.

Druha medzera je riesenie sporov. Delaware ma Court of Chancery - specializovany korporatny sud s viac nez 200-rocnou historiou judikatury. EU Inc. nepredpoklada taky ekvivalent. Clenske staty mozu (ale nemusia) ustanovit specializovane sudy, co prinas riziko rozpornych interpretacii tych istych predpisov v 27 krajinach. EU Inc. taktiez vyslovne neharmonizuje pracovne pravo - v Nemecku firmy nad 500 zamestnancov stale budu musiet mat zastupcov zamestnancov v dozornej rade, ale v Estonsku taka poziadavka neexistuje. Odbory, na cele s ETUC, varuju pred registrovanim spolocnosti v krajinach s najslabsou ochranou pracovnikov.

Oliver Roethig z UNI Europa hovori priamo: "EU Inc. opens a window for circumventing national regulatory frameworks" - a varuje, ze navrh moze podkopat europsky socialny model. Na druhej strane Julian Teicke z BAD1 kritizuje z uplne inej strany: "This is just slapping a single login screen over 27 fragmented legal systems - we need real, borderless infrastructure."

Podari sa to tentokrat?

EU Inc. nie je prvy pokus. Societas Europaea (SE) prijata v roku 2001 mala byt paneuropskou formou spolocnosti, ale bola tak rozredena kompromismi, ze ju prakticky nikto nepouziva - priblizne 3 000 registracii, prevazne fasadne spolocnosti. Societas Privata Europaea (SPE), navrhnutu v roku 2008 specialne pre male a stredne podniky, zablokovali Nemecko kvoli kodeterminacii. Single-Member Company (SUP) z roku 2014 stiahli v roku 2018 z rovnakych dovodov. Spolocny danovy zaklad CCCTB, navrhovanej od roku 2011, stiahli v roku 2023.

Vzorec je jasny: kazdy pokus o unifikaciu bud zlyhava, alebo je tak rozredeny, ze straca zmysel. Ale tentokrat je kontext iny. Draghiho sprava poskytla bezprecedentnu politicku legitimitu. Konkurencny tlak zo strany USA a Ciny je silnejsi nez kedykolvek predtym. A po prvy raz navrh zamerne obchadza politicky najtoxickejsie otazky (dane, pracovne pravo), sustrediaci sa vylucne na pravo obchodnych spolocnosti. To moze byt zaroven jeho silna stranka aj obmedzenie.

Co to znamena v praxi - najma pre slovenske firmy

Slovensko patri medzi krajiny, ktore mozu na EU Inc. ziskat najviac. Maly vnutorny trh (5,4 miliona obyvatelov) si vynucuje cezhranicnu expanziu prakticky od prveho dna podnikania. Bratislava lezi len 60 km od Viedne, co prirodzene vytvara cezhranicny obchodny priestor. Silne vazby na Cesku republiku (blizky jazyk) a Rakusko su pre slovenske startupy dennou realitou. A na rozdiel od Ceska, Slovensko je v eurozone - o jednu prekazku menej.

Napriek tomu slovenske startupy pri skalovani casto registruju spolocnosti v Cesku ci Holandsku, pretoze slovenska s.r.o. nie je navrhunta pre rychlu medzinarodnu expanziu. EU Inc. by tuto potrebu eliminovalo. Spolocnost ESET - vlajkova lod slovenskeho technologickeho sektora - dokazala, ze zo Slovenska sa da vybudovat globalny biznis. Ale ESET to dokazal v dobe, ked malo alternativu vo forme vlastnej medzinarodnej infrastruktury. Pre startupy v ranom stadiu je EU Inc. sancou dosiahnut to iste bez miliardoveho rozpoctu.

Rocny naklad na cezhranicny compliance v EU dosahuje 42 miliard eur - bariera, ktora neproporcionalne zasiahne mensie firmy. Pre digitalnych tvorcov vyuzivajucich Stripe a predavajucich globalne moze EU Inc. znamenat, ze namiesto zonglovania s viacerymi pravnymi subjektmi v roznych krajinach postaci jedna spolocnost a jeden nastroj na automatizaciu faktur. Vyzvu vsak nadalej predstavuje suhlad s lokalnymi danovymi predpismi, pretoze tie EU Inc. nezjednocuje. Nastroje ako striptu.com, ktore uz dnes automatizuju fakturovanie transakcii zo Stripe v roznych uctovnych systemoch (Fakturownia, inFakt), budu vo svete EU Inc. este potrebnejsie - pretoze jedna spolocnost posobica vo viacerych krajinach znamena aj viacero danovych jurisdikcii na obsluhu.

Klucove cisla

Parameter	Hodnota
Naklady na registraciu EU Inc.	pod 100 eur
Cas registracie	48 hodin
Minimalny kapital	1 euro
Minimalny kapital s.r.o. na Slovensku	5 000 eur
Naklady na expanziu do 5 krajin EU (dnes)	50 000 - 150 000 eur
Ekvivalent v USA (10 statov)	1 500 - 5 000 dolarov
Vnutorne bariery EU podla IMF	45% (vyroba), 110% (sluzby)
Europske jednorozce so sidlom v USA	30-40%
Rocny naklad na cezhranicny compliance v EU	42 mld eur
Sadzba dane z prijmov pravnickych osob na Slovensku	21%

Lopta je teraz na strane Europskeho parlamentu a Rady. Ciel: koniec roka 2026. Predchadzajuce pokusy koncili neuspechom alebo rozredenim. Ale ako to ujal Draghi - tieto bariery su dielom samotnej Europy, a preto ich ma Europa v moci zmenit.

---

Zdroje: Europska komisia COM(2026) 321, IP/26/614, Financial Times - Mario Draghi, 14.02.2025, Tech.eu, A&O Shearman, IMF, Dealroom